Autor je umelec a publicista
Rodinný balíček znamená podľa Sulíka rozvrat verejných financií, ale právo veta, ktoré mohlo tento rozvrat v zárodku zastaviť, strana SaS nepoužila.
Podobne Sulík opakuje, že odmieta byť súčasťou vlády, ktorá je ochotná vládnuť s fašistami, ale ultimátne požiadavky nesmeruje k Borisovi Kollárovi, ktorý do svojej strany otvorene pozýva poslancov z kandidátky ĽSNS.
SaS nemá problém ani s Hegerom, ktorý podporoval nielen rodinný balíček, ale zároveň počas celého vládnutia stál a stojí za Igorom Matovičom.
SaS by neprekážalo ďalej vládnuť s podporou poslaneckých klubov OĽaNO a Sme rodina, ktoré až na jednu výnimku („prebehlíka“ Juraja Krúpu) do nohy hlasovali za prelomenie prezidentkinho veta.
A nakoniec, pre liberálov z SaS je podľa ich slov hlasovanie s fašistami červená čiara, no zároveň už viacerí poprední predstavitelia strany vyhlásili, že keby sa to týkalo odvolávania ministra financií, s fašistami by hlasovali.
Všetky tieto rozpory uberajú na dôveryhodnosti snahe opísať vládnu krízu ako veľký hodnotový súboj. Naopak, v okamihu, keď krízu vnímame ako vyvrcholenie osobnostného sporu politických lídrov koaličných strán, sled udalostí aj jednotlivé kroky aktérov dávajú zmysel.