Už tu bolo, že v zúrivej interpretačnej vojne, komu prischne vina za „povalenie vlády“ (ktoré nebude), si reakciami na každú kravinu Sulík znižuje dôveryhodnosť a zhoršuje perspektívu.
Keď povie hocičo a trebárs Naď obratom vyhlási, že Sulík klame, tak vzniká hmla ako z kremeľskej dezinformačnej učebnice. Každý má nejakú „svoju“ pravdu, ktorá je relatívna alebo ani neexistuje, a ak áno, najskôr bude kdesi „uprostred“.
Hoci v podstate príbehu – Matovič je nekompatibilný s vesmírom – je skóre pravdy 100 : 0 pre SaS, radový volič sa v tejto kakofónii zvukov musí strácať. Zvlášť ak Sulík sám užíva nekorektné podsunutia.
Ak totiž tvrdí, že s Matovičom sa nedá aj preto, lebo rokoval (hlasoval) s fašistami, mal by si aspoň postrážiť, aby niektorí „jeho“ poslanci nevyhlasovali, že z opozície podporia odvolávanie Matoviča. S kým asi? Alebo chcú povedať, že fašisti Matoviča podržia?
Jaroslav Naď má priazeň autora, keďže popri Čaputovej, Hegerovi a Korčokovi v najkritickejšej chvíli predstavuje štvrtý pilier zahraničnobezpečnostnej línie, ktorá drží Slovensko na správnej strane dejín.
Jeho paľba na Sulíka – ako z raketometu HIMARS (aby mu metafora bola blízka) – je však nielen nekorektná, ale aj „kognitívne disonantná“.
