Autor je občiansky aktivista, odborár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Vo verejnej debate sa dlhoročne opakuje tvrdenie, že jediným možným spôsobom riešenia problémov dôchodkového systému je postupné predlžovanie veku odchodu do dôchodku.
Tento prístup má svoju excelovskú logiku. Priemerný vek dožitia sa postupne predlžuje, a tak automatické zvyšovanie dôchodkového veku vyzerá ako dobrý nápad. Problémom tohto prístupu je fakt, že ignoruje iné faktory, ktoré túto „matematiku“ ovplyvňujú.
Zvýhodnenie „zmenárov“
Prvým a najvýznamnejším je vek dožitia v dobrom zdraví. Tento štatistický ukazovateľ, v ktorom patríme medzi najhorších v EÚ a ktorý významne limituje schopnosť významnej časti obyvateľstva pracovať vo vyššom veku, akosi nikto neberie a vlastne ani nechce brať do úvahy.
