Verejný priestor zaplavilo toľko nárekov nad nespravodlivosťou voči reprezentantom strany neobyčajne slaboduchých nevoľníkov, až si človek musí vstúpiť do svedomia. Bezprostredným vinníkom nadchádzajúceho pádu vlády je síce Ten, koho radšej nebudeme menovať, ale nemožno obísť ani zlyhania Richarda Sulíka.
Síce sa mu vyčíta najmä neraz nevyberaný slovník voči partnerom, problémy si narobil skôr prehnanou úslužnosťou a dôverčivosťou. To nemá byť a nie je kompliment, zdrojom tej úslužnosti a dôverčivosti bola totiž často neskúsenosť, ignorovanie faktov a pravidiel.
A keďže tých chýb nebolo úplne málo, až sa ťažko rozhodnúť, kde začať. Azda ešte pred voľbami, keď Sulík vopred sľuboval budúcemu premiérovi bezhraničnú vernosť s tým, že SaS z vlády neodíde, aj keby takpovediac padali traktory. (Červenou čiarou boli akurát vyššie dane a migračná politika.)
