SME

V horúčavách už nestačí radosť zo života (píše Eva Borušovičová)

Najvyšší čas vymaniť sa z rakúsko-uhorských čias a začať siestou na celoštátnej úrovni.

Ilustračné foto (Zdroj: Adobe Stock)

Autorka je režisérka

„Ráno idem so psami, dám si sprchu a o šiestej mám pracovné stretnutie,“ povedala mi pred pár rokmi kamarátka z Dubaja.

„Kto má potrebu stretávať sa o šiestej ráno?“ spýtala som sa.

„Každý, kto musí byť vonku. O desiatej je už neznesiteľne horúco.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zdalo sa mi to pozoruhodné a výnimočné.

Potom som v lete v Španielsku obdivovala drevené okenice s vetracími lamelami. Na každej ulici boli v inej farbe, niekde svetložlté, niekde zelené, inde blankytne modré, vyzerali úžasne a ja som mala neodbytný pocit, že aj nám by sa také zišli. „Ale prosím ťa,“ povedal môj muž. „Veď u nás je horúco každé leto tak dva dni a zvyšok roka sa to slnko snažíme vyhľadávať, nie sa pred ním skrývať.“ Bolo to pred pätnástimi rokmi a ja som mu dala za pravdu.

Toto leto sme boli v Taliansku. Bolo tam všade aspoň 35 stupňov a všade si ctili siestu. Cez obed sa vyľudnili stavby a kancelárie, zatvorili sa obchody, na štyri hodiny sa zastavil verejný život, všetci sa skryli do chladu, do tieňa, k rodinným obedom, za tie zatvorené okenice na krátke zdriemnutie. Napoludnie sa vonku motali len zmätení turisti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď sme sa vrátili domov na Slovensko, bolo tu tiež 35 stupňov. Už dosť veľa dní v kuse. Neďaleko nás robotníci opravujú cestu. V najväčšom úpeku na pravé poludnie sedia v bagroch, stoja v rozpálených výkopoch, na spotených telách majú polyesterové reflexné vesty.

U nás sme totiž bez ohľadu na teplomer mentálne stále uviaznutí v rakúsko-uhorských časoch, keď tu bolo celkom iné počasie. Máme to tak nastavené. Pracovný čas, otváracie hodiny, spoločenské pravidlá, legislatívu. Horúčavy roztápajú asfalt, nedovoľujú nám spať, spôsobujú požiare a kolapsy, ale akoby stále ešte nebol čas vziať zmenu klímy na zreteľ a prispôsobiť sa jej.

A pritom začať by sme mali siestou na celoštátnej úrovni. A pokračovať postupne všetkým ostatným.

Zoe, Yago, Xenia, Wenceslao a Vega

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C94WP na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu