Autor je konzultant v energetike
Že pre život potrebujeme vodu, je známe, ale k tomu dodávam, že studený človek nie je ani smädný. Bez vykurovania sa jednoducho nedá žiť.
Pri energiách prednostne hovoríme (politici, novinári) o elektrine. Dôležitejšie je však pre človeka teplo.
Teplo je v každej krajine decentralizované, a preto problémy nevidno dobre. Pokúsim sa uviesť údaje, ktoré trochu osvetlia problematiku.
Ako sa zbaviť fosílnych palív
Slovensko na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody potrebuje ročne 27 TWh zemného plynu, 10 TWh uhlia, 5,3 TWh biomasy (drevo a pelety), 0,4 TWh jadrového paliva, 1,5 TWh elektriny a v menšom množstve ostatné palivá ako propán-bután, mazut alebo motorovú naftu. Spolu je to 44,2 TWh tepelnej energie, ktorú ročne potrebuje Slovensko len na vykurovanie.
Keď sa táto ťažko pochopiteľná jednotka rozmení na reálnu spotrebu na každú hodinu v roku, pomerne jednoduchým výpočtom zistíme, že na vykurovanie v čase zimnej špičky potrebuje Slovensko tepelný výkon 10 až 12 000 MW v závislosti od tuhosti zimy.
Takýto vysoký výkon sa dá zabezpečiť iba kombináciou všetkého, čo máme k dispozícii, najmä však zemného plynu, ktorý bude ešte pomerne dlho nielen na Slovensku pre vykurovanie nevyhnutný.
Len pre informáciu, maximálny potrebný elektrický výkon v zime je približne 4 800 MW. Aj podľa spotreby v domácnosti potrebujeme pre teplo dva- až dva a polkrát viac megawatthodín, ako je spotreba elektriny. Takéto pomery (2 až 2,5-krát viac) platia vo všetkých krajinách, ktoré ležia v rovnakej zemepisnej šírke ako Slovensko.
Spaľovanie fosílnych palív nie je v súlade s klimatickými cieľmi, ako sa však spaľovania fosílií zbaviť a mať doma teplo?