Citovať vlastné staré komentáre je iste neštandardné. K 54. výročiu ruskej okupácie však niet aktuálnejšieho uhla pohľadu než Ukrajina 2022, takže to, čo stálo na tomto mieste pred piatimi rokmi, nemá tvorivú alternatívu.
Takže: všetci, ktorí uznávajú nároky Kremľa na Ukrajinu, neodkazujú Slovákom nič iné, než že politickú legitimitu mali pred 49 rokmi aj Brežnevove „dôvody“ na „internacionálnu pomoc“. Alebo tu vidíte nejakú dieru?
Ideu, že Ukrajina patrí do ruskej sféry vplyvu, ktorá je aj v 21. storočí čosi legitímneho, nehlása dnes iba Schröder – nový člen dozornej rady Rosneftu –, ale trebárs aj Henry Kissinger a kopec rôznych západných intelektuálov, analytikov aj politikov. Démonizujete Rusko, znie obvyklá výčitka.
No – Gruzínsko, Krym, Donbas, jatky v Aleppe, informačný útok na celú EÚ... To je démonizácia?
Práve 21. august je najväčšia výstraha na ostražitosť pred Putinom. Na mocnosť, ktorej imperiálny apetít rozkvital dávno pred vládou sovietov a v ktorej väčšinový naratív dodnes hovorí, že v auguste 1968 zachránili socializmus pred kontrarevolúciou, si treba dať veľký pozor z princípu.
