Už dávnejšie tu stálo, že Sulík spáchal kritickú chybu, keď z výkopu odmietal predčasné voľby. Keby, naopak, blufoval, že SaS za ne zahlasuje, vyvinul by tlak na OĽaNO o stovky hektopascalov vyšší než teraz, keď členov poslaneckého klubu nestresuje existenčná úzkosť zo skrátenia mandátu.
(Chyba zostáva chybou i vtedy, ak predčasné voľby Sulík nevylučuje úplne kategoricky.)
Plač nad rozliatou polievkou však nie je nutný.
To, že SaS predčasné voľby nepodporuje, je spolu s druhou Sulíkovou tézou, že odchod SaS neznamená pád vlády, kľúčový postulát, na ktorom stojí „politická legitimita“ ultimáta.
Znie, že ultimátum na Matoviča v čase nepribližuje riziko návratu Smerohlasu, v rôznych konfiguráciách s fašistami atď.
Vôbec nie mimochodom. K predčasným voľbám v roku 2012 Sulík „iba“ pootvoril dvere.
