Autor je teológ a spisovateľ
Už prešli takmer tri roky od chvíle, keď zmizol starý svet objatí, bozkov a konzumného vzťahu k prírode.
Nová pandémia, bez ohľadu na to, čo si o nej myslia nevzdelanci a exorcisti, premenila spoločnosť na podstatne paranoidnejší a nebezpečnejší priestor, kde všetko, čo sme predtým považovali za zdroj bezpečia a závetria – stretnutia s rodinami, schôdzky v úzkom kruhu, kde sa mohla naplno prejaviť sloboda prejavu –, ostalo visieť v predizbe strachu a neistoty.
Uzavreté priestory, spojené v chladných európskych krajinách s pocitom feudálneho valu a ochrany, sa náhle stali miestom hrozivej expozície vírusu.
V područí zradného spojenca
Takmer tri roky sa nielen slovenská spoločnosť potácala na pomedzí neurčitosti a nevedomosti, konfrontovaná s útokmi iracionálnosti a besnoty, čoraz viac ľudí si začalo mýliť vlastné ohrozenie s egoizmom alebo prirodzeným odporom voči autorite.
Všetko toto sa zosypalo a vo verejnom priestore ostali dve sily – vírus a politici.
