Udalosť týždňa
Pol roka vojny padlo zhodou okolností na Deň nezávislosti Ukrajiny. Konzíliá analytikov, bezpečnostných guruov, komentátorov atď. sa zhodli, že Rusi síce ovládajú 20 percent územia Ukrajiny, ale...
Ak sa ruský postup/nepostup nedá hodnotiť ako prehra, ako minimum sedí výraz „nevýhra“. Podstatná zhoda je aj v tom, že odpor Ukrajincov je hrdinský, ale bez západných zbraní – a tiež peňazí, informácií tajných služieb a výcviku vojakov – by v Kyjeve už úradovala bábková vláda. Hlásatelia tézy, že zbraňové dodávky sú predlžovaním vojny, takto priamo volajú po víťazstve agresora.
Keď Zelenskyj mobilizuje morálku vyhláseniami, že Ukrajina dobyje späť všetky obsadené územia, vidieť treba, že aj pre Kremeľ je víťazstvo existenciálna záležitosť.
Desaťtisíce mŕtvych vojakov, chaos a teror v štáte, dramatické poklesy životnej úrovne so (strednodobým) prepadom ekonomiky o dve desaťročia späť, izoláciu na Západe a podobne môžu vyvážiť, resp. v očiach Rusov ospravedlniť len ďalšie územné zisky.
Priestor pre kompromis, prímerie nie je žiadny dovtedy, kým sa vývoj nepreklopí jasne v prospech jednej strany. Perspektívou do druhého polroka – i na dlhšie – je preto „opotrebovacia vojna“.
Udalosť SR
Vládna kríza. Aj minútu pred zvonením do posledného kola zostáva prognóza rovnaká, aká bola v deň odpálenia saskárskeho ultimáta. Po 1. septembri bude naďalej vláda Hegerova, ale menšinová s Matovičom a bez Sulíka (Kolíkovej, Gröhlinga, Korčoka).
Predstaviteľné je azda akési dobrozdanie Sulíka so zotrvaním Korčoka (ako nezávisláka), ktorý nie je členom SaS.
Ozajstnej senzácii by sa rovnalo odstúpenie Matoviča. Ešte i vtedy, keby si so sebou vzal Sulíka – čo je istota tohto nepravdepodobného scenára – a azda ešte jedného ministra SaS (akože OĽaNO neprehralo, lebo dvaja za jedného).
