Autor je teológ a farár
„Je venku tma?“ Pýta sa kráľ Já první z rozprávky Byl jednou jeden král svojich hostí pri stole. Kým jeho radca odpovedá, že tam vonku možno tma je, ale on tam žiadnu tmu nevidí, krásny princ pripomína, že tma je dobrá len pre tých, ktorí sú škaredí, lebo ich v tme nevidieť.
Podobá sa to, až bolestivo, na politické debaty, ktoré vedú odnikiaľ nikam, v ktorých nikto nemá zodpovednosť za to, čo povie, a tak nie je problém, ak obsahovo nezodpovedajú realite.
Keď sa však v dialógu dostane na rad múdry princ, prichádza s trocha nekonvenčnou odpoveďou: „To přijde na tmu… Tma jako v pytli to rozhodně není. To u nás, když je tma jako v pytli, tak ji v těch pytlích hned vyvážíme. Někteří mocnáři za dobrou tmu dobře platí.“
Nenápadnosť, s akou v rozprávkach dokážu metafory prehovoriť nielen k deťom, ale aj k dospelým, ma fascinuje. Pozerám sa trochu dookola a hovorím si, že aj u nás sa začína stmievať. Teda, nielen preto, že už je dávno po rovnodennosti a až do Vianoc sa nám budú dni skracovať, ale aj preto, že sa nám tma vkráda do spoločnosti.
Aj u nás sa nájdu takí, čo za tmu radi a dobre zaplatia, lebo taká tma vyvoláva v ľuďoch pocit neistoty, obavy a navyše skryje nejeden z ich zlých zámerov. S blížiacou sa zimou, nezastavujúcou sa infláciou, rastom základných životných nákladov to majú extrémne jednoduché.
