Po dvoch mesiacoch simulácie procesov vládnej krízy sme sa konečne dostali k tomu, čo by právnici mohli nazvať hmotou. Štyrmi demisiami členov vlády za SaS sa loptička dáva do pohybu, ale kým sa jej s pomocou zvyšku koalície neujme notoricky pasívny predseda vlády, máme tu ešte jednu hráčku, totiž prezidentku.
S výnimkou minulotýždňového (politicky presného) príhovoru do krízy fakticky nezasahovala s tým, že ústava jej v tejto veci nepriznáva kompetencie. Nuž, to nie je úplne pravda, mohla sa za zatvorenými dverami alebo verejne pripomenúť s istými nárokmi. No aj rezervovanejší postoj je legitímny.
Teraz už sme však inde a nastal čas konať. Ako poznamenala minulý týždeň, jej úlohou je zabezpečovanie riadneho chodu ústavných orgánov, čo sa dá ťažko robiť s výsadkom fakticky opozičných ministrov vo vláde. Prezidentka správne hovorí, že nemá dôvod naťahovať ukončenie krízy, ale mohla a môže ho aj urýchliť.
