Autor je výskumným pracovníkom na Katedre bezpečnostných štúdií Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici
Blíži sa zima a podľa všetkého bude v Európe mimoriadne horúca. Každý, kto len trochu sleduje geopolitický a energetický vývoj na európskom kontinente, si určite kladie otázku, či zimu prežije v teple a či bude môcť jazdiť autom, alebo používať verejnú dopravu. Niektorí sa pýtajú, či bude dostatok energetických surovín pre priemysel a služby a či bude môcť hospodárstvo krajín EÚ naďalej fungovať.
V našich končinách si azda prvýkrát kladieme naraz dve z troch základných otázok energetickej bezpečnosti: bude na trhu dostatok plynu, nafty, benzínu, a ak bude, budeme si ho môcť dovoliť?
(Tretia, nemenej dôležitá otázka energetickej bezpečnosti je, či energetické zdroje budú ekologicky udržateľné, ale podľa všetkého ju momentálne vytláčajú z pozornosti verejnosti prvé dve.)
Teoreticky je možné energetické zdroje do určitej miery vzájomne nahrádzať, avšak túto možnosť ovplyvňujú technické podmienky. Ak má domácnosť kotol na pevné palivo a nemôže nakúpiť tvrdé palivové drevo, dokáže ho nahradiť väčším množstvom mäkkého dreva či uhlia. Ak však žijete v bytovke a máte plynový kotol, jeho výmena za hybridné tepelné čerpadlo je aj v lepšom prípade otázkou niekoľkých mesiacov a niekoľkých tisíc eur, ak máte možnosť umiestniť vonkajšiu jednotku na balkón alebo fasádu.
Okrem tejto možnosti vám zostáva len kúrenie elektrinou, výmena za kotol na pevné palivo či peletky je pre väčšinu obyvateľov bytových domov nereálna. Aj z tohto dôvodu sa považuje energetická bezpečnosť dodávok zemného plynu v Európe za azda najcitlivejšiu.
Aj vďaka úspešnej plynofikácii v deväťdesiatych rokoch spotrebujú slovenské domácnosti mimoriadne vysoký podiel zemného plynu, väčší spotrebujú v EÚ len domácnosti v Holandsku, Taliansku či v Maďarsku.
Je solidarita neslušné slovo?
Po júlovom summite EÚ, kde sa predstavitelia našej vlády spolu s ostatnými členskými krajinami dohodli na pláne Úspora plynu pre bezpečnú zimu, podľa ktorého Únia túto zimu zníži spotrebu zemného plynu o pätnásť percent, sa vo verejnom priestore skloňoval pojem solidarita. Ako sme si však už všimli, pre mnohých je solidarita cudzie slovo.
Krátky slovník slovenského jazyka ho vykladá ako „vzájomná (mravná) podpora, súdržnosť“. Z verejných diskusií i niektorých čelných predstaviteľov našej krajiny môžeme získať dojem, že je to neslušné slovo, ktoré sa nás na Slovensku netýka.
Sčasti solidarita získala zlú povesť zneužívaním viacerými tunajšími politickými eseročkami, sčasti pri kríze spoločnej meny (u nás neslávne známej ako euroval, v dôsledku ktorej si inak proreformná vláda strelila do nohy) či v kontexte krízy solidarity pri odpovedi na výzvu, ktorou bol príchod tisícok ľudí utekajúcich pred vojnou v Sýrii či Afganistane.
Čo je to teda solidarita v prípade zemného plynu? Okrem pár expertov, ktorí majú čítanie nariadení EÚ v náplni práce, nám ostatným zostáva len sa spoliehať, že nám to niekto vysvetlí.
Táto solidarita neznamená, ako by sme sa mohli mylne domnievať, že by sme náš krvopotne naškrečkovaný plyn mali dať nezodpovedným západniarom zadarmo. Nie, nič nikomu nedáme zadarmo.
