Kto komu kopal hroby, kto komu klamal, čo je vlastne ako... Je to všetko úplne jedno, jedine môžeme konštatovať, že nás Igor Matovič úspešne zatiahol do svojho životného príbehu, plného konfliktov a histriónskych výstupov.
Z našej energie bude parazitickým spôsobom cicať až do chvíle, kým neopustí verejný priestor, ktorý je preňho javiskom – a ničím iným. Určite nie pracoviskom.
Smerom od OĽaNO už neuveriteľne dlhý čas prichádzajú správy o činnosti, ktoré majú hlavu a pätu, len v homeopatických množstvách.
Z prevažnej väčšiny dezorientovaných používateľov parlamentu nevypadlo nič rozumné vôbec nikdy, taká ideová chudoba je pozoruhodná ešte aj na slovenské pomery a to, čo by malo byť skutočnou politickou prácou, nanajvýš nahrádzajú presadzovaním svojich rigidných predstáv o fungovaní sveta, ktoré sa hodia skôr do cyrilometodských čias.
