Už tu párkrát stálo, že jediný seriózny exit z tejto vládnej krízy by boli predčasné voľby. Zásadný problém s nimi však je, že určitá podoba vlády, ktorá z nich hrozí vzísť, by naplnila definíciu slovenskej národnej tragédie.
Keby sa volebné obdobie krátilo podľa predstáv Smerohlasu, čiže hlasovaním ľudu, nič hrozné by sa nestalo. Na 50 percent + 1 hlas totiž nedosiahnu, potrebovali by asi trikrát horšiu krízu, než na akú zveličujú našu dnešnú.
Nevidieť ani, odkiaľ by sa nazbieralo 90 hlasov, ktoré sú predtým potrebné na novelizáciu ústavy. Vidieť akurát to, že zmenou ústavy otvorené dve cesty k predčasným voľbám – uznesenie NR SR, referendum – by viedli k diametrálne odlišným výsledkom. Parlamentné uznesenie znamená predčasné voľby, referendum zmar.
Keby teda z trojkoalície dodali do deväťdesiatky potrebné hlasy na zmenu ústavy, vohnali by opozíciu do pasce, ktorú si nastavila sama. Žiaľ, existuje aj závažný protiargument.
