Keby bol Sulík vyzradil svoje opozičné plány v deň ultimáta, a nie až teraz po demisiách, ušetril by slovenským politológom dva mesiace hádania z márnosti, ako asi bude vyzerať svet po 1. septembri.
Kľúčové je, že očakávania racionálneho prístupu vo svojej novej identite naplnili SaS v plnej miere. Až tak, že výstižnejší príklad na výraz „visieť na šnúrke od (niekoho) gatí“ než Heger/Matovič sa v slovenskej politike ešte nevyskytol.
Vždy sme tvrdili, že rokovať o zákonoch z opozície postaví SaS do komfortnej pozície. Výhodnejšej než handrkovanie na koaličnej rade z dôvodu, že fašistické hlasy sú pre Hegera a spol. zakázané.
Hlavnú zásluhu nesú médiá, ktoré vyvolali atmosféru konca demokracie. Matovič a Sulík to pôvodne nemali v hlavách tak nastavené.
Keďže dynamika a logika kampane kážu, aby boli opozíciou čoraz radikálnejšou, Smer A a Smer B trojkoalícii sotvačo podporia (zrejme nič). Takže ak chce vláda niečo celkom vážne presadiť, nemá inú adresu než SaS.
