Kráľovná vyslovila zriedkavý komentár k referendu, napísal v titulku v roku 2014 britský denník Guardian.
Škótski voliči sa vtedy rozhodovali, či ostanú súčasťou Spojeného kráľovstva, alebo si pôjdu svojou cestou. Presvedčilo ich, že samostatné Škótsko by prišlo o členstvo v Európskej únii (aký to paradox), a tak sa rozhodli zotrvať v zväzku s Anglickom.
A čo bol ten komentár, ktorým vraj Alžbeta II. vstúpila do politickej arény? Vyjadrila nádej, že „voliči si veľmi dôkladne zvážia svoju budúcnosť“.
Za bežných okolností banálne vyjadrenie, no pri kráľovnej je to hodné titulných strán celoštátnych denníkov. Takáto bola totiž Alžbeta II. počas celého vládnutia a taká je aj podstata britskej konštitučnej monarchie, ktorá sa drží mimo každodenných politických šarvátok.

Môžeme sa len domnievať, či jej naozaj záležalo na tom, aby Škóti ostali medzi jej poddanými, alebo si povedala, že rovnako ako mnoho bývalých kolónií aj oni majú právo rozhodovať o svojej budúcnosti. Kto chce, nájde sa v oboch výkladoch.
Lebo taká bola kráľovná.
Zjednocovala svojou nejednoznačnosťou. Keď mlčala, dávala každému možnosť, aby do jej mlčania projektoval vlastné videnie sveta.
Tak napríklad: Bolo kráľovnej ľúto, keď Británia prichádzala o svoje kolónie, alebo jej viac bolo ľúto obetí posledných krvavých pokusov (jej) britskej vlády o ich udržanie?