Autorka je režisérka
Komnata rozmerov, aké majú tri priemerné štvorizbové byty na sídlisku. Hodvábne tapety, ťažké zamatové závesy, rokokový písací stôl. Za ním sedí napudrovaný sedemdesiatnik s vodnatými očami. Pekný chlap vyzerá inak.
Čaká, kým ho odfotia, potom vstáva a s úsmevom sa lúči so štábom, práve predniesol svoj prvý prejav k národu.
Na opustenom pracovnom stole zostala fotka jeho matky. Zomrela iba pred pár hodinami. Všetko, čo sa jej synovi teraz deje, bolo podmienené jej smrťou. Nikto so zdravým rozumom mu to nezávidí. Existencia bez možnosti voľby.
Nikdy sa ho nespýtali, čím chce byť, keď vyrastie. Nikdy nebol sám, nikdy si nekúpil kávu v automate, kým čakal na vlak, nezháňal motýlika na bratrancovu svadbu, neprehŕňal sa medzi detektívkami v kníhkupectve, nehádal sa s vrátnikom na daňovom úrade, nečakal u zubára, nepredbehol sa v rade na pošte ani sa nerozčuľoval pre obsadené ležadlá pri bazéne, nestratil parkovací lístok, nezastavil na benzínke, aby na WC prebalil decko, nechýbala mu stovka do výplaty, nikto mu na stretávke zo základnej nepovedal, že ho takmer nespoznal, a kamaráti jeho detí sa ho na rodičku nepýtali, čo vlastne robí.
Čakám, musel by odvetiť, kým moja matka umrie. A potom musím presvedčiť ľudí, aby uverili, že zvládnem jej prácu rovnako dobre.
