Autor pôsobí v Ústave orientalistiky SAV, robí aj popularizačný kanál Afrika so Silvestrom
Veľká panovníčka, symbol britskej monarchie, pilier stability či zosobnenie nestrannosti a jednoty v ťažkých časoch. Takéto a podobné pomenovania sa v posledných dňoch objavujú v súvislosti s nedávno zosnulou britskou kráľovnou Alžbetou II.
V našom mediálnom priestore sa dokonca objavili názory, že Alžbeta II. stelesňovala všetko, čo slovenským politikom a političkám chýba. Nevyjadrovať svoje názory by však nemalo byť cnosťou politikov ani panovníkov.
Navyše, história nám ponúka veľa príkladov, že idealizovanie akejkoľvek osobnosti nás môže veľmi rýchlo doviesť do slepej uličky.
Nie všade a všetci totiž vidia dôvod si jej úmrtie zvlášť pripomínať. Napríklad v Afrike, kde zosobňovala monarchiu, s ktorou mnohí nemali najlepšie skúsenosti.
Dlhá vláda Alžbety II. totiž úzko súvisí s existenciou a dedičstvom britského koloniálneho impéria v Afrike vrátane niektorých jeho najbrutálnejších epizód. Ku ktorým sa, ako to mala vo zvyku, nevyjadrovala.
Koloniálne represie a mlčanie o mučení
Je pravda, že ako panovníčka britskej monarchie nemala žiadne rozhodovacie právomoci ani nástroje, ako ovplyvniť rozhodovanie vlády. Na druhej strane z pohľadu Afričanov a Afričaniek to bola práve ona, kto v Afrike reprezentoval a symbolizoval britskú monarchiu.
Svojou povestnou „nestrannosťou“ tak podľa viacerých historikov pomáhala zatieňovať zločiny a represívny charakter britskej koloniálnej vlády, založenej okrem iného aj na rasovej hierarchii.
Alžbeta II. si napríklad zachovávala nestrannosť aj v časoch, keď jej kráľovská armáda v Keni brutálne potláčala protibritské povstanie Mau Mau (1952 - 1960).
Vtedajšia britská vláda pod vedením Winstona Churchilla organizovala násilné vysídľovanie Kikujov z úrodných oblastí, aby uvoľnila miesto bielym kolonistom, čo viedlo k rozsiahlemu povstaniu. Britská koloniálna správa budovala pre odporcov koncentračné tábory, v ktorých skončilo viac ako 150-tisíc ľudí a bežne sa v nich zomieralo na podvýživu či zlé životné podmienky.
Povstanie proti britskej vláde v Keni nakoniec brutálne potlačili, počet kenských obetí sa odhaduje na desiatky tisíc.
Podobnú nestrannosť a mlčanie panovníčka zachovávala aj pri britskej angažovanosti v občianskej vojne v Nigérii, bývalej britskej kolónii, známej aj ako vojna v Biafre (1967 - 1970).
Hoci Nigéria získala nezávislosť v roku 1960, britská vláda potrebovala na rast hospodárstva a prosperity nigérijskú ropu, a tak robila všetko, aby si v krajine zachovala vplyv. Aj preto vojensky podporila diktátorský vládny režim, ktorý nakoniec za britskej asistencie brutálne potlačil rivalov z regiónu Biafra.
