Ktokoľvek sa dnes čertí, že Brusel v prístupe k Rusku napodobňuje USA a nesnaží sa o vlastnú cestu, ktorá by mala obsahovať mierové rokovanie s Ukrajinou – teda odovzdanie územia –, môže si pamäť osviežiť prostredníctvom Správ o stave Únie.
Uplynulé tri dokumenty prednesené súčasnou šéfkou Komisie pekne ukazujú, aká nadmieru trpezlivá bola EÚ.

Brusel do súčasného postoja k Rusku dozrel postupne. Veď sa len pozrime na prvú vetu posledného (stredajšieho) prejavu, kde von der Leyenová hlási závažnosť chvíle tým, že je to prvý prejav v čase „vojny zúriacej na európskej pôde“.
No, nie tak celkom. Ibaže okupáciu Krymu a následné dianie na Donbase - nehovoriac o Moldavsku či Gruzínsku - považoval aj Brusel len za špeciálnu operáciu, a nie za regulárnu vojnu vo svojom pohraničí.