Je možné, že aj umieranie trojkoalície bude mať notoricky známych päť fáz od popierania cez hnev, vyjednávanie, depresiu až po definitívne zmierenie sa s nevyhnutným. Najprv sme videli popieranie v duchu „načo je nám SaS“.
Tento prístup rukolapne sformuloval predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák. Ten sa zamyslel, chytil sčot, pastelky a dospel k záveru, že netreba ovládať väčšinu parlamentu, lebo v priemere hlasuje len 135 poslancov, takže na schvaľovanie zákonov ich stačí 68. Uhádli ste, je to káder OĽaNO.

Asi len kognitívnym hendikepom sa dá vysvetliť hnev, keď reprezentanti koalície v utorok zistili, že existuje taká maličkosť ako podmienka uznášaniaschopnosti. A vo svojom hneve začali ziapať, čo si to opozícia dovoľuje, nespolupracovať s koalíciou, neprezentovať sa, a teda drzo „nepracovať“.
Tak si k tomu zasa raz povedzme pár slov. Vzhľadom na účastníkov debaty radšej pomalšie.