Handzuš to urobil aj za nás, zaslúži si podporu
Dve správy tohto týždňa ma potešili - zásadný postoj hokejistu Michala Handzuša a pevné stanovisko skupiny Polemic.
Handzuš odišiel zo slovenského zväzu ľadového hokeja pre ich akože neutrálny postoj k hráčom v ruskej KHL. O športe viem holé nič, no vždy, keď sa aspoň trochu obtrie o nešportový svet, odhalí mentálny svet mnohých ľudí.
Roky som mala rozhovory s kolegami zo športu o ich remesle. Vždy sa mi zdalo, že športoví redaktori nerobia novinárčinu, ale štatistov. Že sú viac fanúšikovia než novinári. Že si tykajú s respondentmi, kladú im nekritické otázky a neprinášajú žiadne zásadné témy okrem toho, či sa zápas skončil 2 : 0.
Ich vysvetlenia roky boli, že tak to u nás funguje. Že inak by im nedali rozhovor. Suverénne najotrepanejší argument vždy bol, že "do športu politika nepatrí".
Lenže šport nevisí vo vákuu. Vždy sa v ňom odohrávala aj politika - Věra Čáslavská, Colin Kaepernick, ale aj Muhammad Ali, ktorý odmietol bojovať vo vojne vo Vietname aj za cenu toho, že prišiel o titul. Šprintéri Smith a Carlos v roku 1968 dvihli päste proti rasizmu.
Zároveň, a platí to aj opačne, mnohí politici zneužívajú šport na propagáciu svojej vízie sveta. Špeciálne to platí aj pre KHL a Vladimira Putina. Keď sa začala vojna, dosť podrobne som sa na to pýtala Jindřicha Šídla v tomto podcaste.
Michala Handzuša som stretla dvakrát. Raz na Pohode, keď za mnou sedel aj s manželkou počas dňa a dosť dlho sa rozprávali o tom, aké knihy kúpia svojim deťom. Druhýkrát u nás v štúdiu, keď prišiel na rozhovor. Bystrý a rozhľadený človek, ktorý má jasné a pevné postoje.
Miroslava Šatana sme pozývali na rozhovor už viackrát, neúspešne. Preňho je to zrejme tak lepšie, my ostatní by sme sa podľa všetkého dozvedeli viac o jeho vnútornom myšlienkovom svete, a zostali by sme sklamaní. Zazneli by určite aj otázky o konšpiráciách a vrabce už dlho čvirikajú, že z tohto by Miroslav Šatan tak ľahko nevykorčuľoval.
Skupina Polemic zas tento víkend mala vystupovať na hodoch, kde je naplánovaný aj koncert skupiny Zóna A. Pankáč Koňýk sa posledné roky fotí s Marianom Kotlebom a poprednými menami neonacistickej scény.
Až príliš dlho sme tichučko sedeli a boli ticho pri každej náročnejšej diskusii. Až príliš dlho slušní ľudia mlčali, len aby si nenarobili problémy. Až príliš dlho sme oceňovali ľudí, ktorí si nikoho nepohnevajú a za žiadnych okolností nepovedia svoj názor. Možno aj preto je tu polovica národa zmietaná v absolútnom zmätku mysle a nevie povedať ani to, či by mala vojnu vyhrať Ukrajina alebo Rusko.
Ale nejde len o vojnu - aj preto, že väčšina slušných ľudí bola doteraz ticho, mohli beztrestne mnohí kradnúť. Na ministerstvách, úradoch, v komunálnej politike.
Sudcovia často opakujú, že Štefan Harabin je Štefan Harabin. No väčšina z nich bola ticho, keď mal roky spanilú jazdu deštrukcie spravodlivosti.
Michal Handzuš iste dostane aj veľa hejtu. Pravdepodobne na to nie je zvyknutý. O to viac podpory by sa mu zišlo. Svojím postojom sa zastal nás všetkých a obhajuje aj naše postoje.
Nie je to banálne ani samozrejmé. Mohol byť tichučko a nerobiť si problémy. Tak ako ostatní celé desaťročia.
Pripájam aj náš nedávny rozhovor, kde sa rozprávame o športe. O jeho pohľade na premotivovaných rodičov detí, na podporu športu na Slovensku aj na covidové zdecimovanie športovísk.
Patagonia bojuje za Zem
Posledné týždne ma prepadala beznádej. Až tak, že to myslím už bolo počuť aj v otázkach a podcastoch, ktoré som robila. Nechuť a beznádej z politiky by som však po rokoch mala vedieť lepšie filtrovať, a preto je tohtotýždňový newsletter skôr pozitívny.
Zakladateľ značky Patagonia sa rozhodol pre nevídaný krok. Upravil majiteľskú štruktúru tak, aby firma nikdy nešla na burzu a všetky zisky navždy išli na boj proti klimatickej kríze. "Naším akcionárom je planéta Zem."
Iste, mohli by ste cynicky podotknúť, že miliardárovi sa takéto rozhodnutie robí ľahko. A predsa máme plný svet miliardárov, ktorí planétu skôr pľundrujú, ako by jej pomohli.
Na Slovensku máme ešte špecifickú skupinu milionárov, ktorí zbohatli na štáte po roku 1989 a spoločnosti vrátili akurát tak vztýčený prostredník.
Yvon Chouinard je mimochodom pán, ktorý sa s tým veľmi nebabre. Otvorene hovorí, že je čas, aby značky neboli ticho a stali sa hlasnejšími práve v politických témach. Je presvedčený, že mladá generácia očakáva od značiek, ktoré nosí, aby sa ozvali proti zlu.
Sám nastavil latku vysoko - aj v časoch, keď Trump znižoval korporátne dane, Patagonia ohlásila, že všetky ušetrené peniaze daruje.
Inšpiratívne. Handzuš, Polemic aj Chouinard.
Kniha týždňa: Rýchlokurz geniality
Už som viceguvernéra NBS Ľudovíta Ódora spomínala viackrát - je to jeden z mojich najobľúbenejších respondentov. Vyšla mu úplne čerstvá, ešte horúca kniha. Ja som si ju síce už kúpila, no zatiaľ tróni v kníhkupectve a čaká na vyzdvihnutie.
Tak či onak, Rýchlokurz geniality od ekonóma Ódora bude bezpochyby nevídaný zážitok a perfektný darček pod stromček (áno, blížia sa Vianoce). Ľudovít Ódor vám pomôže pochopiť komplikované otázky, ako sú kvantová mechanika, HDP, vesmír, svetové zmeny a výzvy. To všetko sprevádzané Shootyho karikatúrami.
Neváhajte a kupujte, bude to krásny zážitok.
(zdroj: Zdroj: FB Ľ.O. )Podcast týždňa: Hidden Brain
Mám dobrú priateľku Danku, ktorá mi už viackrát hovorila o podcaste Hidden Brain. Až po mesiacoch som sa k nemu aj naozaj dostala a vypočula si dva diely - jeden o tom, či je jednoduchšie o niektorých veciach prosto nevedieť. Druhý diel zas skúmal náboženstvo - prečo vzniklo, v čom nám pomáha a čo hovorí veda o tom, akého boha vlastne uznávame.
Vedeli ste, že tí, ktorí veria v Boha, ktorý trestá, menej podvádzajú ako tí, ktorí veria v Boha milujúceho a odpúšťajúceho? Hidden Brain má veľa dielov, postupne sa prelúskavam zaujímavými epizódami.
Tento týždeň vám odporúčam práve diel Is it better to know? Ak ste si kládli otázku, či by ste nemali šťastnejší život, ak by ste niektoré veci nevedeli a žili v sladkej nevedomosti, Hidden Brain vám o tom porozpráva viac.
Ja by som si niekedy želala vedieť menej o slovenskej politike. Ale o tom niekedy inokedy.
Rozhovory týždňa: Čaputová aj Dzurinda
Tento týždeň som robila rozhovor s dvomi rôznymi typmi výrazných politikov - s prezidentkou Zuzanou Čaputovou a expremiérom Mikulášom Dzurindom. Každý z nich reprezentuje iný typ politiky - oboje je dobré si vypočuť.
Zuzana Čaputová na slovenskú političku veľmi nezvyčajne odpovedá priamo na otázky, a tak sme ich stihli veľa. Rozprávali sme sa spolu aj o hodnotových otázkach a smerovaní Slovenska.
Mikuláš Dzurinda si síce sem-tam položí otázku sám, no prezradil viac o tom, ako si predstavuje svoj politický dôchodok - v aktívnej straníckej politike.
Oba tieto rozhovory boli osviežujúce v čase, keď tu ľudia po sebe len vykrikujú heslá a emotívne nadávky. Oba nájdete na našom YouTube denníka SME.
Ale úplne najväčšiu radosť mi urobil rozhovor, ktorý takú pozornosť ako spomínané dva nikdy mať nebude. Violončelista Jozef Lupták je vzácny pozitívny človek, ktorý robí mnoho krásnych vecí. V týchto dňoch sa koná aj jeho festival Konvergencie.
Rozprávali sme sa spolu o klasickej hudbe, o nástrojoch, ale aj o spoločnosti a živote. Pohladilo mi to dušu a urobilo veľkú radosť.
Hudobná bodka
Jozef Lupták hrá krásne a dnešná hudobná bodka je práve od neho. Spolu s Borisom Lenkom, ktorý hrá na akordeóne, vás prenesú mentálne niekam na breh Seiny. Dajte si takto na piatok ich Libertango. Neoľutujete.
Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste dvadsiate prvé vydanie môjho newslettera ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi alebo na sociálnych sieťach. Dočítania opäť o týždeň.
