Autorka je režisérka
Temža je hnedá ako dvojdňový Pigi čaj. Socha Churchilla sa mračí na Westminster a pred ním hustne dav. Pritiahne nás k sebe, hoci to neplánujeme, na vine je atmosféra osudovosti, čosi výnimočné a neopakovateľné.
Deväťročnú dcéru obkľúčia chrbty, vidí iba batohy a vetrovky. Našponujem krk. Z brány vychádzajú muži v červených uniformách s bielymi chocholmi. Ľudia začnú tlieskať, domyslím si, že sú to vojaci, ktorí držali stráž pri katafalku mŕtvej kráľovnej.
Dcéra potrebuje ísť na záchod, manžel ju berie do najbližšej kaviarne s úmyslom, že sa o minútu vrátia. Dav narastie a policajti sa rozmnožia.
Prepáčte, prosím, musíme vás požiadať, aby ste začali cúvať, povedia mierne. Sú vľúdni, navigujú nás krok za krokom, aby sme spätkovali, a odrazu sme na križovatke, som v prvom rade a predo mňa postavia železnú zábranu.
Dcéra s mužom sú krížom cez cestu. Vysadí si ju na plecia, aby som ich zbadala. Nepohneme sa vpred ani vzad, úspechom je každý nádych. Pípne mi esemeska. Zostaň, kde si, vybije sa mi mobil, počkáme, kým to rozpustia. Hľadíme na seba cez križovatku a občas si zamávame.
Policajti stoja tvárou k nám, s úsmevom sa prihovárajú deťom, sú chápaví. Jeden z nich žmurkne, vyberte si telefóny, bude to rýchle. Nikto v dave nie je vulgárny, nik nezvyšuje hlas. Po hodine prejdú policajti na bicykloch, potom policajti na koňoch, potom ostreľovači.
