Autorka je právnička, pôsobí v Ústave štátu a práva SAV
Pri správach o únose detí z Ukrajiny do Ruska ma zamrazilo. Nemohlo mi napadnúť iné, len to, že si Rusi zvyšujú počet ruských obyvateľov. Tá myšlienka nebola náhodná.
V decembri 1977 som bola na dvojtýždňovom študijnom pobyte v Moskve. Okrem literatúry v knižnici som sledovala aj bežný moskovský život.
Prvé poznatky mi umožnil akademický hotel, druhé cesty trolejbusom a ďalšími boli „obchody“. Mala som však pocit, že mi niečo uniká.
V sobotu predpoludním som v metre nastúpila do prázdneho vagóna a šla na návštevu moskovskej kolegyne. Na ďalšej stanici pristúpil mladý otec s dcérkou a v tom okamihu som ten uniknutý poznatok pochopila. Celý týždeň som nevidela žiadne dieťa ani tehotnú ženu. Toto bolo prvé a na zvyšok študijného pobytu aj posledné dieťa, ktoré som v Moskve videla.
O svojom zážitku som referovala kolegyni s otázkou, kam dávajú rodičia deti v sobotu a nedeľu. Odpovedala: „U nás nemáme deti, ženy ich nechcú mať. Maximálne jedno, ale i to je problém.“
