Autor je zakladajúci člen S-O-S, pôsobí v ÚM STU
Disproporcia medzi rastúcou závažnosťou environmentálnych problémov a absenciou pravidelných programov v našich elektronických médiách, ktoré by sa im venovali, je jedným z paradoxov reality, ktorú v posledných viac ako dvoch desaťročiach na Slovensku prežívame.
Slovenský ochranársky snem (S-O-S) preto v týchto dňoch adresoval list riaditeľovi Rozhlasu a televízie Slovenska Ľubošovi Machajovi, v ktorom ho žiada o podstatné rozšírenie priestoru a zvýšenie kvality príspevkov venovaných životnému prostrediu v ním vedenom verejnoprávnom médiu.
Oblastí, v ktorých by sa verejnoprávny rozhlas a televízia mali zlepšiť, je určite viac, ale v tejto chvíli sa sústredia iba na tú, ktorá je im ako ochranárom a ochranárkam najbližšia: na ochranu prírody, krajiny, pamiatok a celkovo prostredia, ktoré nás obklopuje, vrátane čoraz aktuálnejšej problematiky nedocenených ekosystémových služieb, ubúdajúcich prírodných zdrojov (vrátane biodiverzity) a klimatickej zmeny.
Dnes už málokto pochybuje o tom, že tieto témy sú nielen dôležité, ale nadobúdajú charakter doslova existenciálny. V tejto situácii je priam neuveriteľné, že verejnoprávny rozhlas a televízia nemajú ani jedinú reláciu, ktorá by sa environmentálnej problematike pravidelne, koncepčne, zasvätene, do hĺbky, v dostatočnom rozsahu, v primeranom intervale, ako aj v sledovanom vysielacom čase venovala.
Podľa názoru autorov a autoriek listu sme sa v tejto sfére dokonca vrátili kamsi pred rok 1989, keďže už v 90. rokoch minulého storočia v Slovenskej televízii pravidelná a kvalitná environmentálne zameraná relácia jestvovala, konkrétne pod názvom EKO ďalej?
