Strata súdnosti a kompasu celej politickej triedy hrozí zavliecť Slovensko do krízy aj násobne horšej, než predznamenávajú objektívne príčiny.
Chaotizácia a neprehľadnosť parlamentu, v ktorom niet väčšiny, menšiny a vôbec nikoho racionálne sa správajúceho, umožňuje schvaľovať hlúposti typu nové pamätné dni, reforma pitevných protokolov či kto je kvalifikovaný byť obeťou dopravnej nehody, čo všetko aj schválili.
Ťažká protikrízová legislatíva však neznesie situačné improvizácie. Musí vstupovať do jasne vyrysovanej väčšiny na základe pevnej politickej dohody. Inak sa otvárajú nepredvídateľné scenáre až po rozvrat republiky.
