Autor je komentátorom českého spravodajského webu Seznam Zprávy
Kolotoč sa pootočil – Česi idú prvýkrát od volieb do Poslaneckej snemovne, ktoré vlani v októbri ukončili éru „dvoch Mečiarov“, teda Andreja Babiša a Miloša Zemana, v piatok a sobotu znova k urnám.
Tentoraz v komunálnych voľbách. (A v tretine obvodov tiež voľbách do Senátu, hornej komory parlamentu. Tie však teraz nechajme bokom.)
Sú to zvláštne voľby. Ako zisťujeme z čísel čítanosti a sledovanosti, ľudí až tak veľmi nezaujímajú. Čo však zrejme nie je úplná pravda, pretože volebná účasť v nich býva pravidelne okolo päťdesiatich percent, tretia najvyššia po voľbách do snemovne a prezidentských voľbách.
Tento zdanlivý paradox má jednoduché vysvetlenie. Voličov zaujíma, ako ich primátori a starostovia, ktorých, mimochodom, na rozdiel od Slovákov nevolíme priamo, riadia mestá a obce, v ktorých žijú. A podľa toho ich tiež hodnotia. Len si tak úplne nemyslia, že to nutne súvisí s celoštátnou politikou.
Dám jeden príklad: bývam a volím v siedmom pražskom obvode, objektívne veľmi bohatej a „cool“ mestskej časti, ktorej najväčším problémom je akurát nevysvetliteľná absencia kaviarne Starbucks a pobočky vychyteného reťazca pizzérií Grosseto.
