Milé čitateľky, milí čitatelia,
počúval ho celý svet, ako opierajúc sa o lakeť, v miernom predklone oznamoval čiastočnú mobilizáciu. Pozornosť priťahovali dva plastové telefóny v pozadí, aby bolo jasné, že sa prihovára od pracovného stola. Mal silne napudrovanú tvár. Nekričal, ale pôsobil agresívne.
Chvíľami až mechanicky čítal detaily mobilizácie. Potom obvinil Západ z jadrového vydierania a začal sa vyhrážať, že Rusko má dostatok zbraní a aj ich použije. Povedal že on „neblufuje“. Môže osud miliónov ľudí závisieť od toho, či v skutku len blufuje?
Málokto z poslucháčov ostal mimo emócií. Reagovali svetoví lídri, pápež aj ľudia na sociálnych sieťach. Spozorneli aj tí, čo boli správami o ruskej agresii na Ukrajine presýtení. Uvedomovali si, že sa udialo niečo dôležité.
Niektorí z tých, čo ho počúvali v Rusku, protestovali proti mobilizácii. Polícia mnohých pozatýkala. Vojna odteraz výraznejšie preniká do životov mnohých Rusov. Čo si však myslí väčšina? Odhadujú to pre nás analytici a komentátori s tým, že ostávajú naďalej skeptickí ohľadne výraznejšieho odporu vo vnútri krajiny.
Putinov vabank
Podľa kolegu Jakuba Fila Putin pochopil, že jeho trojdňová operácia sa po 210 dňoch dostala do stavu, keď každý ďalší deň prinesie pre ukrajinské sily ďalšie oslobodené územia. Preto sa rozhodol hrať vabank. A tak sa mobilizácia môže stať významným míľnikom vo vojne na Ukrajine, ale aj v samotnom Rusku.
Filo tiež pripomína, že kľúčovými faktormi môžu byť neochota Rusov bojovať, chýbajúci výcvik a absencia morálky.
„Už v utorok večer vo webových vyhľadávačoch rapídne narástlo vyhľadávanie kľúčových fráz 'ako opustiť krajinu', 'ako odísť z armády' alebo 'ako si zlomiť ruku'. Letecké spoločnosti v stredu hlásili, že vypredali dostupné letenky z krajiny. Ochota Rusov bojovať sa ukazuje ako mimoriadne nízka,“ píše Filo.
Čítajte: Putin priznáva vojnu aj porážku. Mobilizáciou hrá vabank
Zamrznutý v čase
Zjavne sa menia aj scenáre o zamrznutom konflikte, ktoré po dlhých rokoch vyhnijú. Dnes je podľa analytika Matúša Halása najpravdepodobnejším výsledkom vojny na Ukrajine práve ruská porážka. Samozrejme, bude to mať nedozerné následky pre Rusko, Európu i svet.
Halás pripomína, že „Sovietsky zväz kedysi viedol v Afganistane vojnu so zbraňami dvadsiateho storočia proti obyvateľstvu, ktoré poväčšine žilo v podmienkach ako v storočí devätnástom. A aj tak tú vojnu prehral. Dnes vedie Rusko vojnu s tými istými zbraňami a tým istým spôsobom proti krajine, ktorá chce patriť do modernej Európy a je ochotná pre to urobiť čokoľvek.“
Podľa Halása sa takáto vojna nedá z dlhodobého hľadiska vyhrať, najmä ak „vášho protivníka vojensky aj ekonomicky podporujú najvyspelejšie krajiny sveta“.
Čítajte: Táto vojna sa skončí ruskou porážkou
Alla chce byť agentkou
Ťažko povedať, čo niektorých Rusov viac rozrušilo, či informácie o mobilizácii, alebo to, že kráľovná sovietskeho sentimentu oznámila, že bude zahraničnou agentkou. Alla Pugačovová chce praje svojej vlasti rozkvet, život v mieri a slobodu slova a praje si, aby „naši chlapci“ neumierali pre iluzórne ciele, „ktoré urobili z našej krajiny vyvrheľa a skomplikovali životy našich občanov".
Pre publicistku Petru Procházkovú je jasné, „že nič dôležitejšie nikto už pár mesiacov nepovedal".
Pripomína, že Alla je „stelesnením systému, ktorý ju zrodil a ktorý celý život hrdo reprezentovala, dokonca ho prerástla. Dodnes sa s miernym zveličením hovorí: „Leonid Brežnev? To bol taký politik, čo žil v epoche Ally Pugačovovej.“
Lenže svojím vyjadrením vyrobila pre Putina škandál, ktorý je „zo všetkých škandálov Ally Borisovny ten najvýznamnejší, pretože preskočil hranice Ruska a stal sa svetovým, s potenciálom pohnúť dejinami".
Čítajte: Posledná pieseň Ally Pugačovovej
Čo sa s nami stalo?
Na Slovensku mnohých rozrušil prieskum, podľa ktorého si u nás viac ľudí v pokračujúcej vojne u nášho východného suseda želá víťazstvo Ruska ako víťazstvo Ukrajiny, teda víťazstvo agresora, a nie víťazstvo napadnutého. Rozrušil aj Ivana Mikloša, bývalého ministra financií.
Mikloš pripomína, že Putinovo Rusko sa netají tým, že ďalší na rade by sme mali byť my.
„Koľkí z tých, ktorí si želajú víťazstvo Ruska na Ukrajine, by boli ochotní postaviť sa so zbraňou v ruke proti ruskej agresii, ako to dnes robia chrabrí a odvážni Ukrajinci? A koľkí z nich by, naopak, agresora vítali a ponúkli mu svoje kolaborantské služby?“
Mikloša neprekvapuje, že najviac proputinovských ľudí je medzi voličmi Fica a fašistov.
„Putinovský režim je nad všetky pochybnosti učebnicovým príkladom novodobého fašistického režimu a dve množiny Fi&Fa môžeme už dnes považovať de facto za množinu jednu,“ píše Mikloš.
Čítajte: Čo sa to s nami stalo?
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
