Autor je komentátor portálu noviny.sk
Keby chcel Vladimir Putin zachrániť svoj národ, stačilo by mu vydať príkaz na ústup z Ukrajiny. To by ho však bezpochyby stálo moc a takmer určite aj život.
Vládcovia Ruska odchádzajú z Kremľa výhradne na lafete. V lepšom prípade. V tom horšom ich odvedú na nejaké diskrétne miesto a uložia do neoznačeného hrobu.
Druhotriedny čekista s dobre vyvinutým inštinktom zabijaka vie, že bojuje o holé prežitie. Keď bude treba, zabojuje až do posledného Rusa. A keďže je diktátorom jadrovej veľmoci, mohol by sa pokúsiť bojovať až do posledného človeka na Zemi.
Pre spravodlivosť treba povedať, že Ukrajinu nepodcenil len Vladimir Putin. Podcenil ju celý svet.
Ohromujúce bolo už odhodlanie, s ktorým sa hrdzavej nacistickej horde bránila. Na to, že ju bude vyháňať zo svojho územia, by nikto nebol stavil ani deravú inflačnú kopejku, nieto celý rubeľ.
Ťažko to nazvať chybou, sú veci, ktoré sa predvídať nedajú. Zarážajúca je skôr miera, v akej ruský diktátor neodhadol neschopnosť vlastnej armády. Je fascinujúce, ako hlboko veril mýtom o vlastnej neporaziteľnosti, kým mu jeho najbližší ľudia vykrádali armádu do úplnej nepoužiteľnosti.
Keby nemal nukleárny arzenál, susedom (a problémom) Európskej únie by sa čoskoro stala Čína, päťtisícročná ríša s vlastnými imperiálnymi ambíciami.
