Niežeby tu ktokoľvek čakal od protikorupčnej vlády ešte nejaké zázraky, ale neposunúť novelu paragrafu 363 ani do druhého čítania je rovnako symbolické ako táto legislatívna snaha samotná.

Dva hlasy chýbali nie priamo zrušeniu paragrafu, ale len ďalšej diskusii o jeho zmene.
Keď vravíme o symbole, tak radno rozvinúť, že paragraf samotný je v súčasnej podobe takým nástrojom generálneho prokurátora, akým si priamo prisvojuje časť nezávislej súdnej moci.
Pretože keď kauzu tesne pred podaním obžaloby nepustí na súd a vráti ju do bodu nula, pričom proti rozhodnutiu generála niet opravného prostriedku, ťažko to možno ohodnotiť inak. Na škále ohrozenia demokracie od 1 do 10 si už takéto konanie môže posúdiť každý sám.
Je to symbol aj silnej neslušnosti, pretože na zmenu zákona existuje významný odborný a verejný tlak, na ktorý hlasujúci amatéri odvetili zabuchnutím dverí. Napokon, Maroš Žilinka mal chtiac-nechtiac pravdu, že o tri-šesť-trojke sa uvažuje politicky, a nie odborne.
Dva hlasy, z toho jeden predstavuje neprítomný poslanec OĽaNO Igor Hus, už roky obžalovaný. Ktožehovie, či ho Igor Matovič tiež vyšmarí z klubu.
Nedobrému vývoju opäť pomohla aj poslankyňa Katarína Hatráková, ktorá blahej pamäti bez váhania zahlasovala za fašistický návrh zákona, náramne fašistický nielen zdrojom, ale hlavne obsahom, len preto, aby vraj mohla na tému vzniknúť diskusia.
A vice versa, rada sa zdrží hlasovania vždy tam, kde by mal rozhodnúť súd, napríklad pri súhlase s vydaním Roberta Fica, aby bol či nebol stíhaný väzobne.