Udalosť týždňa
Ruská kríza a pseudoreferendá. Povedať, že vyhlásenie mobilizácie s drastickým precitnutím ruskej verejnosti, že je naozaj vo vojne, naštartovalo rozpad Ruskej federácie, sa ešte neodvážime.
Dezercie rezervistov a brancov v desaťtisícoch a uzatváranie hraníc ako odpoveď režimu sú však príznakom akéhosi vývoja, ktorý netušíme, kam povedie, ale vidíme, že čosi sa začalo. Príznakom straty zvyškov súdnosti u Putina je pripojenie „republík“ Luhanskej a ďalších k ríši.
Takže jasať nad úspechmi bojujúcej Ukrajiny síce môžeme, ale opatrne, keďže to, že Putin je schopný všetkého, nevylučuje ani strašidelné eskalačné scenáre.
Udalosť SR
Odvolávanie Matoviča. Zásadná poznámka pre dnešok – vždy máme novú – je tá, že strana, ktorá by zostala vládnou aj po tom, čo by jej parlament odvolal z vlády predsedu a ministra (financií!) v jednej osobe, sa v Mliečnej ceste ešte nevyskytla. Na to môžete vziať aj dávku strychnínu s arzénom a novičokom.
Sporný krok
Energetická novela. Už len pre upokojenie obyvateľstva, že vláda je pripravená na najhoršie scenáre, Hirman musel čosi predložiť. O tom niet pochýb.
Zásadný problém je, že to, čo on nazýva „plán B“, nie je nič menšie než vyhlásenie obchodnej vojny celej Európskej únii. Ak sa teda realizuje.
Totiž ak Slovensko znárodní – fuj, najhnusnejšie slovo – elektrinu už raz predanú zahraničnému subjektu, tak niekto iný, trebárs Nemecko, pokojne skonfiškuje plyn, ropu a čokoľvek, čo už Slováci zaplatili. Samozrejme, tiež s argumentom „mimoriadneho hospodárskeho záujmu“.
Len to nie, Karle.
Chybný krok
Hraničné kontroly. Desaťtisíce putujúce balkánskou cestou nie sú dostatočný dôvod na šikanovanie „domorodcov“ po diaľnici i železnici. (Po Čechoch muselo kontrolu zaviesť aj Rakúsko. Keby nebolo Čechov, neurobia to.)