Dalo by sa zoširoka písať, že ak aj niekto príčetný pochyboval o nutnosti odvolať ministra financií, po jeho parlamentnom výkone je nástojčivosť jeho exitu priam hmatateľná. Akýkoľvek ústupok totiž bude vnímať ako povzbudenie, aby ďalej prekračoval hranice neprijateľného.

Ale načo, kto chce, ten to vidí, oľanistický planktón zažíva nejakú psychologickú formu heroínovej špičky a obete štokholmského syndrómu budú pridusenou fistulou artikulovať „leboficomafia!“ Tak si aspoň povedzme, kam sme to dopracovali a čo to znamená.
Ak minister prežije hlasovanie (čo je takmer isté), bude zrejmé, že je to možné len vďaka tolerancii poslaneckého výsadku ĽSNS. Obe zmluvné strany tejto nesvätej aliancie budú zapierať a vymýšľať, ale nenechajme sa pomýliť. Tým by sa mali zmeniť veci nielen pre „váhajúcu“ časť koalície aj pre SaS.