Keď v posledných dňoch verejným priestorom plávali informácie o kandidátoch na uvoľnené miesto ministra školstva, objavila sa medzi nimi aj zmienka, že jeden z tých, ktorí sa nakoniec ministrom nestali – Slavomír Partila – vedie školu, kde ešte stále prežíva odbor „praktická žena“.
Tento atavizmus dáva dievčatám papier na zotrvanie v kruhu rodiny.
Neskončili, len sa presunuli
Pritom tých škôl už nie je až tak veľa. Štatistiky ministerstva školstva hovoria o asi troch stovkách študentiek, na ktoré sa minie cez normatívy okolo dva a trištvrte milióna eur ročne.
V deväťdesiatkach to bol iný žúr. „Dievčenské“ odbory vznikali na stredných školách často. Lákali na predstavu, že sa z ich študentiek stanú manželky podnikateľov, ktoré budú vedieť viesť svojim mužom účtovníctvo, venovať sa deťom aj organizovať opulentné večere, jednoducho „reprezentovať rodinu“, byť jej „tmelom“, tým povestným „krkom, ktorý točí hlavou“, tak ako napríklad Miss Ellie v Dallase.
Ako rýchlo vznikli, tak rýchlo aj končili, rovnako ako spomínaný seriál a rodičia pochopili, že dobrý život svojim dcéram oveľa lepšie než vydajom zabezpečia kvalitným a otvoreným vzdelaním.
Takým, kde získajú vedomosti alebo zručnosti, ktoré sa dajú potom vyjadriť v peniazoch – v hodinových taxách, v mesačných výplatách, v ponuke pracovných ponúk.
No, vlastne končili... neskončili.
