Autorka je režisérka
Kamarátka sa vybrala do kina na slovenský film. Nehrali, kinárom by sa neoplatilo kvôli dvom ľuďom otvoriť kinosálu.
Zovrelo mi črevá, pretože toto nie je iba o pokazenej večernej zábave, toto sa ma bytostne týka.
Réžia je osamelá profesia, pripomínali nám profesori na škole, a my sme nesúhlasne chmúrili čelá, veď film je predsa kolektívne dielo, zbierka veselých príhod z nakrúcania, a preto sa celý život presmejeme v záchvatoch kreativity.
Film je závislý od množstva profesií, aj v slovenských filmoch trvajú titulky tri minúty, dve stovky mien, o akej osamelosti hovoríme?
A ešte nám opakovali, aby sme si vážili, že smieme slobodne tvoriť, pretože už nikdy takú slobodu, ako máme v škole, nezažijeme.
Naše krátke filmy boli pochmúrne čiernobiele jednozáberovky, sociálne sondy, manifest čudnosti, adorácia Novej vlny alebo škandinávskeho minimalizmu.
Raz nám kázali, aby sme nakrútili žáner. Hocaký príbeh ako horor, ako komédiu, ako romancu, ako sci-fi. Nočná mora umelca, najodpornejšia úloha, dávili sme sa pohŕdaním.
