Po raketových útokoch na celom území Ukrajiny sa slovenská scéna, volajúca po mieri s Ruskom, odkopala.
Kto chce mier, ten v čase rakiet padajúcich v susedstve môže mlčky postáť, žmoliac čapicu v ruke. Títo ju vyhadzovali do vzduchu a Putinovým slovníkom sa náhlili vysvetliť, že na to má právo. To nie je mierový postoj, ale práca pre tajné služby.
Tu sa však povenujme tomu, aké starosti by si robil niekto, komu osud Ruskej federácie – čo neznamená len Rusov a už vôbec nie Kremeľ – robí úprimné starosti.
V tomto priestore je nemálo takých, ktorí majú na Rusko aj nekomerčnú a neideologickú väzbu.
Čiže nedopĺňajú si šírením vojnovej propagandy slabý akademický príjem, nedali sa naverbovať na rozkladanie materskej spoločnosti a nie sú zúrivými odporcami Západu, ktorí nedokážu udržať emócie, keď vidia plamene ruských rakiet.
