Málokedy sa nám tak pekne prekryjú svetové a domáce udalosti do spoločného rébusu ako v prípade debaty o definícii fašizmu a ako naložiť s jeho nositeľmi, obhajcami či zľahčovateľmi. Niežeby tá téma inak nejestvovala, ale dnes má takpovediac hmatateľné dôsledky na spoločenské bytie.
V domácej politike ide o otázku, do akej miery je morálne prijateľné lepiť vládnu väčšinu s tarabovcami. Tu nám zľahčovatelia hovoria, že sú to predsa „tvrdí kresťania“ či „radikáli“, veď ani nemávajú svastiku!
V medzinárodných vodách je to ruská vražedná diktatúra so zbožšteným führerom na čele, ktorá sa po februári otvorene prihlásila k štátnemu šovinizmu, opovrhovaniu medzinárodnými pravidlami (to je v porovnaní so ZSSR nezanedbateľný rozdiel, raz o tom pojednáme) a vedeniu genocídnej vojny.
