Martin Klus určite nie je sám, kto odvodzuje legitimitu tejto vlády od nutnosti udržať zahraničnopolitické kormidlo.
Pri pohľade na parlamentné trápenie sprevádzané výkrikmi, že opozícia má ihneď pomáhať s rozdávaním „pomoci ľuďom“, akoby išlo o konzervy s fazuľou a deky, sa ochrana zahraničnopolitického konsenzu javí ako posledný noblesný dôvod predstierať spolu s Hegerom, že toto bude držať a musí držať.
Igor Matovič o takomto presvedčení časti verejnosti – nielen Klusa – dobre vie. Veď ho aj zahrnul do svojej obhajoby pred odvolávaním, keď sa pasoval už nielen za ochrancu pred Ficom, ale aj pred Putinom. A líčil povolebný únos štátu až kamsi do Moskvy.
Klus bude mať pri hlasovaní voľnú ruku, Sulík sa s ním chce ešte rozprávať Čítajte No. Už keď to bolo vyslovené, nazvali sme to politickou fantastikou. Ak nám s prípadným návratom Fica – lebo tým sa straší, že to bude on, odbrzdený a obohatený o Uhríka – hrozí orbanizácia štátu aj zahraničnej politiky, stále to neznamená vyviazanie sa z NATO či EÚ a vhupnutie do SNŠ či nejakého eurázijského spolku.
