Sú aj politici, ktorí slová vážia
Dá sa niečo zmysluplné napísať? Odvčera ma premáha zúfalstvo striedavo s plačom. Cítim sa veľmi podobne ako pred štyrmi rokmi, keď zavraždili Jána.
Najprv šok, ticho a potom to postupne človeku začne dochádzať. Má to len jeden rozdiel - teraz zrazu všetci, ktorí bujačili, zostali ticho. Zatiaľ neprišla vlna solidarity a tí, ktorí burcovali a vykrikovali o liberálnych fašistoch, zrazu nemajú slov.
My ostatní sme zostali v šoku a zúfalstve takmer sami. Vedenie tohto štátu zdesenie nezdieľa - všetci to odsúdili, ani raz nepadlo slovo LGBTI. Okrem Igora Matoviča, ten dvakrát v statuse použil slovo TEPLÝ. Premiér sa zasa nedokázal vyhraniť a vysvetlil verejnosti, že proaktívne robiť nič nebude, lebo v koalícii sa dohodli na kultúrno-etickom statuse quo.
Nestíham sa čudovať, že neprišiel žiadny bombastický nápad. Určite ich majú celé priehrštia.
Dnes o 17:00 pôjdem aj ja
Popritom stále rozmýšľam o tom, čo sme mohli urobiť lepšie my ostatní. Bagatelizovala som homofóbiu, keď som napísala, že biskup Haľko patrí na Pohodu? A bolo správne pristúpiť na hru, že čokoľvek o LGBTI je politická otázka, a teda ju ako novinárka nemôžem komentovať?
Dovolili sme z dúhovej vlajky politikom urobiť antikrista. Dovolili sme politikom hovoriť hocičo. Dovolili sme písať kolegom hocičo. LGBTI vopchali do každého druhého titulku. Videli všade gender a ideológie. Zaslepení tou vlastnou.
A teraz umierňujú - nemôžu za to. Nemáme ich obviňovať, lebo ďalej rozdeľujeme. Nehádajme sa, zaznieva zrazu. Veď za to nemôžeme, všetci burcujú. Všetci sú takí. Ale nie.
Sú aj politici, sú aj verejné osobnosti, ktorí vážia slová. Sú aj ľudia, ktorí vedia, že slovo má moc. Vedia, že majú zodpovednosť, a vedia, že ľudia ich počúvajú. Dá sa to aj inak. Vieme to robiť aj lepšie. A dnes sa oblečiem a pôjdem o 17:00 pochodovať za slobodu, za demokraciu, za Juraja a Matúša. Za nás všetkých.
Video týždňa: Roman povedal všetko
Ráno sme volali majiteľovi Teplárne Romanovi Samotnému a na rozhovor sa necítil. Absolútne sme to rešpektovali, dohodli sme sa, že si zavoláme na obed. Išla som sa pre istotu pozrieť aj na jeho tlačovku, kde som úplne vzadu pol tlačovky preplakala. Vedľa mňa stála česká kolegyňa Ivana Svobodová a smoklili sme spolu.
"Co je tohle za hroznou práci, Zuzko," hovorí mi s plačom, pretože sa spolu stretávame v Bratislave len na šialených tlačovkách. Naposledy sme takto stáli pri milióne na stole, s vtedy ešte premiérom Robertom Ficom, po vražde Jána Kuciaka. Objali sme sa a šli pracovať.
Roman mi nakoniec zavolal po tlačovke, že predsa len príde. Vznikol z toho rozhovor, v ktorom som sa prvýkrát v živote na kamere rozplakala. Nedalo sa inak. Plakal Roman, plakala celá réžia a plakali sme spolu. Vypočujte si tento rozhovor, je to dôležité svedectvo.
Podcast týždňa: Rabbit Hole
Strelec sa zradikalizoval, bol to evidentne nešťastný mladý muž s vážnymi problémami. Ak chcete lepšie porozumieť tomu, čo sa človeku môže stať na internete a kam až môže zájsť algoritmus, ktorý vám ponúka len radikálny obsah, podcast The New York Times Rabbit Hole vás zoberie do sveta YouTube s človekom, ktorého zradikalizoval, ale dostal sa z toho. Nedokážeme zlepšiť našu spoločnosť, ak nezačneme regulovať sociálne siete a vyžadovať od nich zodpovednosť. Včera bolo neskoro.
Primátorská debata v nocľahárni
Budúci týždeň máme veľkú primátorskú debatu s kandidátmi na primátora Bratislavy. Rozhodli sme sa urobiť diskusiu v nocľahárni Depaul na Ivanskej ceste. Chceme búrať bariéry - mentálne aj fyzické. Chceme ľudí priblížiť aj k ľuďom bez domova.
Na diskusii budú traja relevantní kandidáti - Matúš Vallo, Rudolf Kusý a Martin Mlýnek. V stredu, 19. októbra o 17:00 v nocľahárni môžete prísť položiť kandidátom otázky aj vy. Radi vás tam uvidíme. Podrobnosti nájdete tu.
Hudobná bodka
Hodilo by sa na tieto dni veľa pesničiek, ale vybrala som Coldplay. Text Everglow je totiž smutnokrásny.
The light that you left me will everglow.
How come cars don't slow?
When it feels like the end of my world
When I should, but I can't, let you go?
Life is short as the falling of snow
And now I'm gonna miss you, I know
Matúš, Juraj, budete nám chýbať. A nezabudneme. Vaše svetlo bude svietiť navždy. Everglow.
Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste dvadsiate piate vydanie môjho newslettera ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi alebo na sociálnych sieťach. Dočítania opäť o týždeň.
