Samozrejme, že sa našli aj politici, ktorí len rozvíjali odkaz teroristu „Necítim žiadnu ľútosť, nie je to zvláštne?“ A je súčasťou ochrany spoločnosti pred podobnými činmi, aby sa od nich ostatní kolegovia odvrátili.
Venujme sa však tým ostatným. Cez víkend sa nám tu totiž začala formovať politická vôľa čosi azda aj urobiť. Teda okrem úplne banálneho tvrdenia, že vraždiť by sa nemalo. To zvládol už starý Mojžiš a ostal v tejto veci neprekonaný.
Spomínané „niečo“ by malo mať podobu úpravy partnerstiev LGBT+ ľudí. K ochote pohnúť veci sa hlásia koaliční aj opoziční reprezentanti, ktorí si boli cez víkend sadnúť do diskusií. Od Kollára, Pellegriniho, Gyimesiho aj Bittó-Cigánikovej sme počuli odtiene prísľubov.
Isto, tieto prísľuby sú prispôsobené jednotlivým elektorátom, každý zo spomínaných predstaviteľov si však „niečo“ dokáže predstaviť. A toto „niečo“ musí byť postavené na odmietnutí obáv, že pustiť sa do práce znamená „zbytočnú polarizáciu“.
