Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Slečne Marplovej pripomínali vrahovia niekoho z jej okolia. Preto bola úspešná pri ich usvedčení. Mne zasa pripomínajú naši politici postavičky z filmu alebo z divadla. Preto som úspešný pri voľbách.
Tak napríklad, keď som sa dozvedel, koho prezidentka vymenovala za nového ministra školstva, vyhupol mi z pamäti tatko Ubu z divadelnej hry humoristu Alfreda Jarryho. Bol to dosť smiešny človiečik. Keď sa však dostal k moci, raz-dva bolo po smiechu.
Alebo: pri sledovaní koaličnej krízy sa mi v hlave premieta výjav z filmu Bílá paní režiséra Zdeňka Podskalského. Hodnostári v jednom mestečku, konkrétne predseda MNV, tajomník komunistickej strany a farár, vytvoria koalíciu a občanom sľúbia nový most. Spoliehajú sa pri tom na pomoc nadprirodzenej bytosti.
Nevyjde to, most sa nezjaví. No občania aj tak organizovane napochodujú s mávadlami do širokej rieky za masového volania – Nech žije nový most! Treba ich chápať, boli už z toho všetkého pomútení.
S našimi voľbami je to podobné – voliči sú pred nimi zmätení, že ani nevedia, koho a čo volia.
