SME
Utorok, 31. január, 2023 | Meniny má Emil

Keď nie sú letenky, zostáva už len vodka (píše Petra Procházková)

Rusi sa nebúria, utekajú. Aj do Mongolska či cez Beringov prieliv do Spojených štátov.

Skupina Rusov kráča po prekročení hraníc medzi Gruzínskom a Ruskom cez kontrolné stanovište Verchnyj Lars. (Zdroj: TASR/AP)

Autorka je redaktorka českého Deníka N

Nemám na to názor. Nedokážem si ho urobiť a vlastne ma to dosť trápi. Otvoriť brány státisícom Rusov, ktorí utekajú pred mobilizáciou, alebo ich nepriedušne uzavrieť a dúfať, že ich strach a zloba vyústi do explózie.

Lenže ešte nikdy sa to v Rusku nestalo v takej miere, aká by bola potrebná na zastavenie Putinovej vojny proti Ukrajine. Všetky predošlé revolúcie (až na niekoľko miestnych vzbúr) boli záležitosťou dvoch veľkých miest – Moskvy a Petrohradu, tajných služieb a politikov šikovne manipulujúcich masami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V dnešnom Rusku žije približne 140 miliónov obyvateľov. V Sovietskom zväze to bolo ešte o sto miliónov viac. Napriek tomu najväčšie zhromaždenie proti zločinnému režimu tvorilo asi milión najodvážnejších.

Aj keby sa naozaj 4. októbra 1990 bolo zišlo v centre ruskej metropoly milión ľudí (oficiálne zdroje udávajú len dvestotisíc), je to chabý prejav občianskej angažovanosti či hnevu.

Najvýznamnejšie na tejto demonštrácii bolo, že ľudia požadovali slobodu. Nie dosť jedla, nie chladničku pre každú rodinu. Ale slobodu. Respektíve zrušenie ústavného článku o hlavnej úlohe komunistickej strany ZSSR.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A tlak priniesol výsledok. Nasledujúci deň vodca krajiny Michail Gorbačov 6. článok sovietskej ústavy zrušil.

Len na porovnanie – v Litve s necelými troma miliónmi obyvateľov protestovalo 20. januára 1991 proti sovietskej moci a za samostatnosť osemstotisíc ľudí. Do ulíc vyšla takmer tretina národa. Ak by sme chceli merať rovnako, muselo by dnes v Rusku verejne vyjadriť názor asi štyridsať miliónov ľudí.

Alexej, ktorý nechcel byť mŕtvolou

Lenže od roku 1992 sa v žiadnom z ruských miest už nikdy nezišlo viac ako stotisíc ľudí. Naposledy v Moskve pred jedenástimi rokmi. Vtedy chceli Moskovčania čestné voľby. Taká malichernosť.

Teraz ide predsa o oveľa viac. Čo iné by Rusov malo zdvihnúť z gauča, ak nie imperiálna vojna?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Ústavná väčšina za september predišla úradníckemu scenáru.


2 h
Nataša Holinová

Nad Tatrou sa blýska, kauzu Búrka nástojčivo potrebujeme ukončiť.


2 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


4 h
Okrem Britov, Francúzov, Belgičanov a Portugalcov si z Afriky ukrojili aj Nemci, ktorí tu zriadili kolóniu Nemecká východná Afrika.

Proces, ktorý opatrne odštartoval Macron, by pomohol vyrovnaniu sa s kolonializmom.


4 h
SkryťZatvoriť reklamu