Mnohí z nich chodia do kostola. Napriek tomu, že si v niektorých kostoloch občas vypočujú kázeň, ktorá ich zraňuje. Nemusí to byť priamo Kuffa s poznámkami o masových vrahoch, môže to byť farár, ktorý číta jeden z pastierskych listov o „kultúre smrti“.
Mnohí z LGBTI+ ľudí sú veriaci, dokonca katolíci. Modlia sa k Bohu a hľadajú priestor a prijatie. Kde inde, ak nie v kostole, by to malo byť úplne prirodzené?
Žijú aj v rodinách, ktoré sa pred deťmi preventívne obhadzujú vtipmi o buzerantoch. Ich identita je ako tajomstvo, ktoré sa nevyslovuje a ostáva tušením do smrti rodičov alebo LGBTI+ človeka.
Toto nie je diskusia o ideológii. Jej skutočná podstata sa odhalí, ak to rozmeníme na detaily každodenného života LGBTI+ človeka.