Autor je bývalý poslanec NR SR, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po. Je predsedom predstavenstva Zhiva, j. s.
Slováci si o sebe myslia, že sme výnimočný národ a štát - v negatívnom zmysle slova. Slovné spojenie "toto sa môže stať len na Slovensku" som počul od profesorov aj murárov, Bratislavčanov aj východniarov.
V skutočnosti až takí výnimoční nie sme. Bizarní politici sa nájdu v mnohých vyspelých krajinách, kradne sa tiež všelikde a nízky rešpekt k dopravným predpisom som zažil nielen v Neapole, ale aj v New Jersey. O to viac prekvapí, keď je Slovensko v zásadnej veci naozaj svetovým "lídrom" a verejná diskusia to takmer úplne ignoruje.
Už dlhšie bolo jasné, že v počte obetí covidu budeme na popredných pozíciách, no nemali sme podrobné analýzy. Minulý týždeň vyšla v prestížnom časopise Nature štúdia, ktorá veľmi presne ukázala, ako pandémia znížila vek dožitia v Európe a USA.
Slovensko je druhé najhoršie a len Bulharsku môžeme ďakovať, že sme to "nevyhrali". Vek dožitia klesol o 33 mesiacov, teda takmer o tri roky. To je rozpočítané na priemerného človeka.
Tí, ktorí umreli na covid, prišli často o celé desaťročia života a boli ich desaťtisíce. Je to najväčšia zdravotnícka katastrofa na našom území, minimálne od konca druhej svetovej vojny. A môžeme si za ňu vo veľkej miere sami.
Článok v Nature ukazuje dve kľúčové veci. Po prvé, v prvom roku covidu sme ho zvládli porovnateľne so zvyškom Európy. Horší stav nášho zdravotníctva a chaotické riadenie zo strany štátu vyvážili dve pozitívne veci - opatrnosť obyvateľstva a včasný prvý lockdown.
Nie je to dôvod na radosť ani spokojnosť, pretože hneď od začiatku sme výrazne zaostali napríklad za takým Nemeckom. No nie je to ani dôvod na sebabičovanie. To, že v pandémii vyžadujúcej predovšetkým fungujúci štát a zdravotníctvo budeme zaostávať za Nemeckom, sa dalo očakávať.
Naša cesta k "výnimočnosti" sa začala koncom roka 2020 a naplno sa prejavila v roku 2021. Západoeurópske štáty dokázali zastaviť vyššiu úmrtnosť. V krajinách brutálne postihnutých v prvej vlne - Španielsku, Taliansku, Belgicku - dokonca dokázali otočiť kormidlo natoľko, že priemerný vek dožitia im začal opäť stúpať.
Zbytočné úmrtia
Vo východnej Európe umieranie pokračovalo, ale málokde dopustili zbytočnú smrť toľkých ľudí ako u nás. Ešte aj naši najbližší susedia - Česko a Maďarsko - dokázali v minulom rok obmedziť pokles veku dožitia o polovicu až dve tretiny oproti nám.
Dnes sú už z dát jasné dve veci.
