Na úvod trochu veľkorysosti. Politické postavenie SaS je naskutku komplikované. Keď (konečne a správne) usúdili, že ďalšia kolaborácia pri demontáži zákonnosti, mravov, vkusu a fiškálnych poriadkov v podaní majiteľa OĽaNO je morálne neprijateľná, ocitli sa v opozícii s ľuďmi, voči ktorým sa politicky vymedzuje.
Z tohto pôsobenia v „dvojitej opozícii“ logicky vyplývajú ťažkosti pri hľadaní spojencov, rozhodnutí a ich komunikácii voči verejnosti a osobitne vlastným voličom.
Ibaže všetko uvedené bolo vopred zrejmé, takže tu sa končí veľkorysosť a začína sa bohapusté rozčarovanie z grambľavého vajatania SaS.
SaS nebude o predčasných voľbách rokovať so Smerom ani extrémistami Čítajte Ako tu už zaznelo, SaS akoby až po takom mesiaci po odchode z koalície pochopila, že je naozaj v opozícii. Za ten čas stihla váhať, s kým a ako bude hlasovať o odvolaní ministra financií, blúznila o návrate do vlády, ktorej priala dlhý život, prípadne sa zamýšľala nad predčasnými voľbami, ktoré Martin Klus zároveň považuje za katastrofu.
Čiže vláda môže všetko.
K tomu v SaS s ťažko zrozumiteľnou argumentáciou striedavo blokujú a otvárajú rokovania parlamentu. Čo teda vlastne chcú a ako za tým pôjdu? Zdá sa, že sami nevedia.
