Autor je teológ a pedagóg, expert Progresívneho Slovenska na vzdelávanie
To, že naša generácia zažila najsilnejšie lekcie občianskej výchovy na uliciach novembra 1989 a pri počúvaní Hlasu Ameriky či Slobodnej Európy, je fakt.
Dnes sa opäť rôzne verzie pravdy šíria domácim éterom, printom a obrazom. Ulice i námestia symbolicky obsadzujú Tisove a Husákove tabule, busty Biľaka a Ďurčanského, členovia Bielych légií nedopatrením v prezidentskej kancelárii dokonca dostali najvyššie vyznamenania. Boj o demokraciu je opäť, takpovediac, na ulici.
Blížia sa komunálne voľby a v niektorých obciach sa môžu dostať do obecných zastupiteľstiev noví ľudia. Voľby však môžu potvrdiť i súčasné rozloženie síl a tým aj názorové spektrum či lokálne politické preferencie.
Demokracia však potrebuje aj našu pomoc.
Neuspela Biela vrana ani prokurátor
Aj situácia vo Varíne, kde zatiaľ neuspel ani prokurátor Generálnej prokuratúry. Ulica Jozefa Tisa ostane ulicou, ktorá tak explicitne prejavuje rešpekt a uznanie negatívnej osobnosti slovenských dejín a exponentovi autoritárskeho ľudáckeho štátu, prezidentovi Slovenskej republiky v rokoch 1939 až 1945. Zmysel existujúceho zákona aj snaha prokurátora sa míňajú účinkom.
Blíži sa aj dátum vyhlasovania Bielych vrán a tá z Varína z minulého roka ostala bielou vranou. Bezmocnou bielou vranou, ktorá na problém upozornila, ale situácia sa nezmenila.
Lenka Ticháková pracuje v lekárni vo Varíne a je so svojím názorom a snahou o zmenu osamotená. Morálno-etická i právna rovina akoby sa nedali na Slovensku zladiť. Pani Ticháková sa ako obecná poslankyňa niekoľko rokov snaží, aby obec zmenila názov ulice, na ktorej sama býva.
V súčasnosti obce nemajú povinnosť zmeniť názov ulice alebo iného verejného priestranstva, ak je podľa zákona o obecnom zriadení neprípustný, ale určili ho pred 1. decembrom 2020.
