Zasvätenci vedia, že kauza odvolania šéfa Národného divadla je vrstevnatejšia. A že pobúrenie mediálneho výboru nad tým, že Drlička vie obstojne po anglicky a pokúsil sa o sarkazmus, je len zámienka.
Poďme spolu s pobúrenou politickou obcou – tu zdravíme špeciálne Juraja Šeligu, ktorý ani nie je členom predmetného výboru, ale vyjadril sa s nasadením, že „slová majú svoju váhu“ – predstierať, že ide len o daný výrok.
Výrok, že politici nanešťastie ešte dýchajú, ho stál kreslo. Drlička končí ako šéf SND Čítajte Z poznámky utrúsenej v expertnej spoločnosti divadelníkov sa stala vec verejná. Pritom ak aj súdime, že šéf takejto inštitúcie by mal vkusnejšie vyberať jazykový repertoár, dalo sa riešiť to disciplinárne a možno mu aj dopriať koberček u Milanovej.
Tváriť sa, že tu trest zodpovedá zločinu, je však skutočne mimo. Nehovoriac o tom, že Drlička mieril na lobistov, ktorí behajú za politikmi, čo už je vec interpretácie a ochoty uraziť sa. Takto to pôsobí, že odvolanie šéfa SND za to, že nevhodne žartoval o politikoch, sa ponúka ako úchylná pointa situácie po terore na Zámockej.
