Nemecko a Francúzsko prežívajú geopolitickú krízu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu po svojom.
Scholz dlhodobo pôsobí, akoby hľadal uletené včely, čomu sa v situácii, ktorá postavila dlhoročnú nemeckú zahraničnopolitickú doktrínu na hlavu, asi ani nedá príliš čudovať.
Nemci predsa verili, že krajiny pospájané rúrami a obchodom mali predchádzať konfliktu a postupne sa zbližovať. Smerom k demokracii, samozrejme. Toto išlo do koša a vymyslieť sa nanovo nutne škrípe a bolí.
Macron sa z prepadu svojej diplomatickej misie s Putinom otriasol pomerne dobre. Darí sa mu pôsobiť činorodo a dokazovať, že jeho projekty idú ďalej a necíti sa udalosťami zásadne vyrušený.
Prednedávnom stál v centre fotografií z prvého historického stretnutia Európskeho politického spoločenstva na Pražskom hrade. To je novučičký formát, ktorý napĺňa dlhodobú francúzsku víziu vzťahov so susedmi.
Tá je odlišná od toho, čo z prednášky na Karlovej univerzite odkázal Scholz (v odpovedi na Macronovu reč zo Sorbonny pred piatimi rokmi).
