Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice
V rámci série teroristických útokov nastražil 30. apríla 1999 britský neonacista David Copeland bombu v londýnskom gej bare Admiral Duncan. Troch ľudí zabila a desiatky ďalších zranila.
Copeland, ktorý konal na vlastnú päsť, mal podľa psychiatrických posudkov vykonaných po jeho následnom zatknutí nadpriemerné IQ, v čase útokov mal psychické problémy a jeho postupná, niekoľkoročná radikalizácia, ktorá sa začala, keď mal približne 16 rokov, vyústila do presvedčenia, že musí začať rasovú vojnu proti židovskej svetovláde.
Odpor bez vodcu
Prípad tohto londýnskeho bombového atentátnika tak v mnohom pripomína prípad bratislavského útočníka, ktorého niektoré médiá medzičasom označili za "slovenského Breivika", hoci sa na rozdiel od tohto nórskeho teroristu a ďalších teroristov z nedávnej minulosti zo Spojených štátov či z Nového Zélandu Copelandom priamo neinšpiroval.
Všetci títo páchatelia však majú spoločné to, že sú súčasťou javu, ktorý popredný odborník na fašizmus Roger Griffin označuje ako rizomatickú povahu povojnového fašizmu.
