Autorka je režisérka
Písal sa rok 1918 a po kapitulácii Rakúsko-Uhorska prepuklo v Prahe radostné šialenstvo. Ľudia vychádzali do ulíc, z obchodov mizli nápisy v nemčine a Národný výbor podpísal vyhlásenie o vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Slováci boli dva dni pozadu. Akoby nevedeli, čo si majú o celej veci myslieť. Napokon sa dohodli aspoň na tom, že sa dohodnú. Dvesto reprezentantov inteligencie a verejne činných osobností sa začalo schádzať v Martine.
Prišli azda všetci, čo mohli a v daných časoch niečo znamenali: Hodža, Hlinka, Šrobár, Dérer, Krčméry, Vojtaššák, Zoch, básnik Botto, poslanci uhorského snemu, predstavitelia politických strán a záujmových združení, vydavatelia novín, profesori, kňazi a spisovatelia.
Na začiatok ustanovili Slovenskú národnú radu ako jedinú reprezentantku oprávnenú zastupovať Slovákov. A potom prijali rozhodnutie, ktoré má za následok, že dnes považujeme našu samostatnosť za samozrejmosť.
