Muži sú nešťastní, musia im pomôcť najmä muži
V ten večer vraždy Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha som prišla do klubu Pod lampou, len pár sto metrov od Teplárne. Moja blízka kamarátka novinárka Laura Kellöová tam mala diskusiu aj s Martinom M. Šimečkom.
Kým sme čakali na debatu, stáli sme pri bare a k Laure sa priblížil podnapitý muž a začal ju ovoniavať. Laura sa zľakla, otočila sa a nerozumela, čo ten muž chce. Martin M. Šimečka zareagoval pohotovo a okamžite. Dôrazne toho muža požiadal, aby prestal, a vyškolil ho, čo si to vlastne dovoľuje. Pána Šimečku to naštvalo, mňa vlastne tiež. Len som v tej chvíli nedokázala reagovať a on to urobil aj za nás.
Musela som uprostred diskusie utekať na Zámockú, a tak som už pánovi Šimečkovi nestihla povedať, že si to vážim. Nie je to vôbec samozrejmá vec. Väčšinou si tieto boje musia ženy vybojovať samy. Od mužov samotných je to pritom oveľa silnejšie gesto a čudujem sa, že to nerobia viacerí. Sami by si totiž medzi sebou urobili poriadky.
Martin M. Šimečka o tejto téme napísal tento týždeň text s názvom Muži strácajú pôdu pod nohami a potrebujú pomoc. Sformuloval v ňom všetko, čo posledné roky cítim a sledujem.
"... strata tradičnej roly otca v rodine je 'masívny kultúrny šok, ktorý zanechal mnohých mužov v neistote'," cituje Šimečka spisovateľa a akademika Richarda V. Reevesa, ktorý napísal knihu O chlapcoch a mužoch.
Text Šimečku prináša vedecké pohľady na mužskosť ako sociálny konštrukt alebo na neskoršie emočné zrenie chlapcov. Ukazuje na praktické veci, napríklad na to, že potrebujeme viac mužov v prefeminizovanom školstve či v zdravotníctve.
Ja by som k tomu chcela dodať aj to, že to, že sú muži hlboko nešťastní, ukazujú v prvom rade hrozivé dáta. Počet samovrážd vyzerá ako modré more preto, že väčšinou postihujú mužov.
Muži na Slovensku zomierajú v porovnaní so ženami oveľa častejšie na nadmerné užívanie alkoholu. Na jednu ženu pripadá až 7,5 muža. Ženy sa v rámci OECD dožívajú v priemere o sedem rokov viac. Menej fajčia, viac športujú. O rozvod žiadajú častejšie ženy.
A toto všetko aj napriek tomu, že je stále väčšina neviditeľnej práce - starostlivosti o domácnosť a rodinu - na pleciach žien. Muži sú násobne viac násilní v rodinách, násobne viac sú páchateľmi násilných trestných činov.
Potrebujeme zmenu aj pre mužov
Spomeňte si na všetky hrozivé udalosti posledných rokov. Streľby, útoky, skraty, vraždy - spomeniete si, kedy naposledy bola páchateľkou žena? Sú to všetko otázky, ktoré je nepopulárne si položiť, a ja som rada, že s tým začal práve Martin Šimečka. Podobne ako pri obťažovaní aj v tejto téme by mali byť lídrami práve muži.
Potrebujeme prestať vychovávať mužov, ktorí neplačú. Ktorí potláčajú agresiu, hnev, necítia bezpečie. Potrebujeme lepšiu sieť psychológov a psychiatrov. Musíme začať venovať pozornosť aj mužským problémom, pretože sú to problémy nás všetkých.
Šimečka v texte na záver znova cituje Reevesa: "Investovať viac do budúcnosti chlapcov a mužov neznamená zavrhnúť ideál rodovej rovnosti. Je to, naopak, jeho prirodzené rozšírenie. Potrebujeme 'pozitívnu víziu maskulinity pre postfeministický svet'." Ono sa totiž nedá mať spravodlivý svet bez mužov.
Svet, v ktorom je značná časť ľudí tak nešťastná, že to ukazujú jasne všetky dáta, nebude nikdy mať spravodlivú ani vyrovnanú spoločnosť. Lenže začať túto diskusiu musia v prvom rade muži sami. Martin M. Šimečka už začal, stačí sa pridať. Jeho text odomykám aj tu.
O tejto téme konečne aj konzervatívci
Azda sa pohneme v tejto téme aj v konzervatívnych médiách. Všimla som si, že kolegyňa Zuzana Hanusová v Postoji založila nový newsletter, ktorý (ak som to pochopila správne) má ambíciu byť protipólom aj k tomu môjmu.
V prvom vydaní píše: "Keď čítam texty kolegýň novinárok, ktoré sa otvorene až aktivisticky hlásia k feminizmu, mám pocit, že akcenty, ktoré mužov a ženy stavajú proti sebe, majú stále v popredí. Ide z toho hnev a komplexy, a to i v dobe, v ktorej ich už dávno netreba mať. Tento hnev nie je dobrým radcom a smeruje nás tam, kde samy byť nechceme. Na bojové pole."
Zuzana Hanusová píše mnoho skvelých textov a robí mnoho výborných rozhovorov. Viackrát som vám tu práve jej prácu odporúčala a budem tak robiť aj naďalej. Som presvedčená, že máme viac spoločného, ako sú kolegovia v Postoji ochotní a schopní pripustiť. Veľmi rada si prečítam texty, ktoré nás budú zbližovať.
Už k tomu dodám len poznámku pod čiarou - hnev ani komplexy nemám. Nestojím ani na bojovom poli, na rozdiel od mnohých textov Postoja, ktoré sa exkluzívne venujú kultúrno-etickým témam, akoby na tom stál konzervativizmus.
V poslednom čase sa, žiaľ, líškajú Viktorovi Orbánovi a snažia sa hnať spoločenskú debatu práve do extrémov, ktoré sú mi cudzie. Verím, že spolu so Zuzanou Hanusovou budeme aj naďalej viesť kultivovanú debatu, ktorá často našim kolegom chýba.
Najbližšie naživo debatujeme v Prahe
Ktovie, možno by sme si časom mohli dať aj verejnú debatu, kde by sme na tému rodových rolí diskutovali všetci traja aj s Martinom Šimečkom. Zatiaľ sa budete musieť uspokojiť s našou najbližšou verejnou debatou, ktorá bude nezvyčajne v Prahe.
Sedemnásteho novembra budeme diskutovať s Lenkou Kabrhelovou o 17.30 v Národnom divadle. Budeme diskutovať o odkaze Novembra - kam sme sa pohli vpred a kam, naopak, späť alebo stagnujeme. Bude to sviatočná spolupráca podcastu 5.59 českého Seznamu a nášho Dobrého rána. Ak žijete v Prahe alebo tam náhodou budete, radi vás uvidíme.
Video týždňa: Medvede medzi rozkvitnutými kvetmi
Ja som tento týždeň potrebovala vypnúť, preto je taký oddychovejší. Rozhovor s fotografom Martinom Gregušom bol fascinujúci. Niekoľko týždňov fotil ľadové medvede v rozkvitnutej Akrtíde a výsledkom sú unikátne a úchvatné fotky dojčiacej medvedice aj spiaceho medveďa v kvetoch.
Láska a nadšenie, s akou Martin hovorí o svojej práci, sa už len tak nevidí. A na záver nechal aj odkaz Slovákom, aby sme neboli stále takí namosúrení. Podpisujem.
Podcast týždňa: Anderson Cooper o smrti
Anderson Cooper sa rozhodol predať byt svojej matky a prechádza si všetky jej veci. V živote zažil aj stratu svojho 21-ročného brata, ktorý spáchal samovraždu. Teraz sa snaží vyrovnať so smrťou matky.
Jeho rozprávanie o smrti, trúchlení a spomienkach je krásne a vzácne. O smrti sa totiž rozprávame málo, ak vôbec. All there is je podcast, kde sa Anderson nebojí plakať, vzlykať aj smiať sa. Kde nechal naozaj kúsok seba. Odporúčam na tieto jesenné dni, je to unikátny podcastový počin.
Film týždňa: Beautiful Boy
Steve Carell nehráva až tak často vážne roly. Respektíve, toto bol prvý film, kde som ho videla hrať vážne. V kombinácii s Timothé Chalametom je to neuveriteľný film, ale nedajte sa oklamať. Je to hlboko smutný film plný lásky, ale aj nešťastia a závislosti.
Pre mňa to bol jeden z najsilnejších filmových zážitkov vôbec a viac vám vlastne ani nebudem prezrádzať. Pôvodne bol na Netflixe aj HBO, zdá sa mi, že teraz už ho nájdete len na Prime video. V každom prípade, ak by som mala odporučiť niekomu len jeden film o závislosti, bol by to tento.
Hudobná bodka
Gregory Porter je jeden z mála spevákov, ktorí naživo spievajú tak čisto, že pochybujete, že je to možné. Dnes mi v aute pustil Spotify jeho If love is overrated. Pohlaďte si dušu, víkend je už na dosah!
Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste dvadsiate ôsme vydanie môjho newslettra ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi alebo na sociálnych sieťach. Dočítania opäť o týždeň.
